ВепКар :: Тексты

Тексты

Вернуться к просмотру | Вернуться к списку

Mie šyn’n’yin Šuwrella Plоskoilla...

История изменений

15 июня 2020 в 19:39 Нина Шибанова

  • изменил(а) текст
    Mie šyn’n’yin Šuwrella Plоskoilla, L’ihoslavskoida raijoni̮a. Mie paimennan Šuwrešša Ploskoissa kymmenenneššä br’igi̮adašša... Paimennan, ajamma huomnekšella, nyt’t’en hot’t’en, vos’movo awgusta, pät’ časow huomnešta, illalla d’evät’ časow. Pellolla paimennamma s’eičas, sti̮adi̮a emmä lašše väl’l’äl’l’ä. Ruogi̮a poka on, l’ehmät l’ypšet’äh hyviin... Kežäl’l’ä mečäššä paimennamma, a nyt’t’en ka peldoloilla viid’imä, kun ew šiel’ä ruogi̮a. Viigona on pien’i tože: rewnašša l’in’ei, ymbär’i potri̮ava – l’eivät. Nu poka viel’ä emmä travinnun, emmä i travi nyt’t’en. Dojarkat ollah dovol’noit, podkormki̮a nyt’t’en emmä ana, ew mih varoin i andi̮a: on pellošša ruogi̮a... Jo kahekšan vuotta paimennan, en t’iijä, viel’ä viikkogo l’ienen, šurmah ši̮aten. Mie n’i mit’yt’t’ä t’iedohutta en t’iijä. En’n’en šanottih, što t’iet’t’ih, t’ied’äjät paimenet oldih: oldih aijat kuin šein’ät, n’in hyväi t’ied’iä ol’i, nyt’t’en vain pid’äw nad’eiččiečie omih šorkih: min vain hyppiät, žen i vašti̮at – kunne tahtow, šin’n’e i mänöw. T’iedohukšet?.. En mie vier’i t’äh. Ka en’n’en vahnat paimenet šanotah: pid’äw t’ied’iä hukista, štobi ei šöis’ žiivatti̮a. Jes’l’i ew hukki̮a, n’in ei šyö, vain l’ien’öw, n’in ottaw, jes’l’i mečäššä. Pellolla, kon’ešno, ei ota paimenen aigah... Šid’ä paimenet paistih, što meččä pid’äw žiivatti̮a. N’i mi ei pie! Jes’l’i on kyl’l’än’e žiivatta, n’iin iče tulow, šyöw kyl’l’äl’d’i i tulow. A šygyžyl’l’ä n’i mi ei obiid’i, n’in hiän meččäh i jiäw mi̮ata. Vain ei kergie, vain pimenöw, jiäw žiivatta meččäh, magi̮aw, a n’iin tulow kežäl’l’ä i keviäl’l’ä hyviin, n’i mit’yt’t’ä t’iedohutta ei pie. Paimen’issa on vain kežä pit’kä... Paimenella kežä proid’iw, kuin n’äl’gävuoži, ves’ma viikon t’an’iečow. Viigonat on ka: Papin progona – yks’i, toin’e on L’isogorki, kolmaš on Kononaho, Lomupolossat, Pit’inpäit... Ukot n’äin šanottih n’äid’ä polostoida. Dvoralla storožin, ymbär’i vuwvet kaivi̮ačen ti̮ahešša, važoida ker’iän da rabištel’en.

15 июня 2020 в 19:38 Нина Шибанова

  • изменил(а) текст
    Mie šyn’n’yin Šuwrella Plоskoilla, L’ihoslavskoida raijoni̮a. Mie paimennan Šuwrešša Ploskoissa kymmenenneššä br’igi̮adašša... Paimennan, ajamma huomnekšella, nyt’t’en hot’t’en, vos’movo awgusta, pät’ časow huomnešta, illalla d’evät’ časow. Pellolla paimennamma s’eičas, sti̮adi̮a emmä lašše väl’l’äl’l’ä. Ruogi̮a poka on, l’ehmät l’ypšet’äh hyviin... Kežäl’l’ä mečäššä paimennamma, a nyt’t’en ka peldoloilla viid’imä, kun ew šiel’ä ruogi̮a, viigona. Viigona on pien’i tože: rewnašša l’in’ei, ymbär’i potri̮ava – l’eivät. Nu poka viel’ä emmä travinnun, emmä i travi nyt’t’en. Dojarkat ollah dovol’noit, podkormki̮a nyt’t’en emmä ana, ew mih varoin i andi̮a: on pellošša ruogi̮a... Jo kahekšan vuotta paimennan, en t’iijä, viel’ä viikkogo l’ienen, šurmah ši̮aten. Mie n’i mit’yt’t’ä t’iedohutta en t’iijä. En’n’en šanottih, što t’iet’t’ih, t’ied’äjät paimenet oldih: oldih aijat kuin šein’ät, n’in hyväi t’ied’iä ol’i, nyt’t’en vain pid’äw nad’eiččiečie omih šorkih: min vain hyppiät, žen i vašti̮at – kunne tahtow, šin’n’e i mänöw. T’iedohukšet?.. En mie vier’i t’äh. Ka en’n’en vahnat paimenet šanotah: pid’äw t’ied’iä hukista, štobi ei šöis’ žiivatti̮a. Jes’l’i ew hukki̮a, n’in ei šyö, vain l’ien’öw, n’in ottaw, jes’l’i mečäššä. Pellolla, kon’ešno, ei ota paimenen aigah... Šid’ä paimenet paistih, što meččä pid’äw žiivatti̮a. N’i mi ei pie! Jes’l’i on kyl’l’än’e žiivatta, n’iin iče tulow, šyöw kyl’l’äl’d’i i tulow. A šygyžyl’l’ä n’i mi ei obiid’i, n’in hiän meččäh i jiäw mi̮ata. Vain ei kergie, vain pimenöw, jiäw žiivatta meččäh, magi̮aw, a n’iin tulow kežäl’l’ä i keviäl’l’ä hyviin, n’i mit’yt’t’ä t’iedohutta ei pie. Paimen’issa on vain kežä pit’kä... Paimenella kežä proid’iw, kuin n’äl’gävuoži, ves’ma viikon t’an’iečow. Viigonat on ka: Papin progona – yks’i, toin’e on L’isogorki, kolmaš on Kononaho, Lomupolossat, Pit’inpäit... Ukot n’äin šanottih n’äid’ä polostoida. Dvoralla storožin, ymbär’i vuwvet kaivi̮ačen ti̮ahešša, važoida ker’iän da rabištel’en.

15 июня 2020 в 19:37 Нина Шибанова

  • изменил(а) текст
    Mie šyn’n’yin Šuwrella Plоskoilla, L’ihoslavskoida raijoni̮a. Mie paimennan Šuwrešša Ploskoissa kymmenenneššä br’igi̮adašša... Paimennan, ajamma huomnekšella, nyt’t’en hot’t’en, vos’movo awgusta, pät’ časow huomnešta, illalla d’evät’ časow. Pellolla paimennamma s’eičas, sti̮adi̮a emmä lašše väl’l’äl’l’ä. Ruogi̮a poka on, l’ehmät l’ypšet’äh hyviin... Kežäl’l’ä mečäššä paimennamma, a nyt’t’en ka peldoloilla viid’imä, kun ew šiel’ä ruogi̮a, viigona on pien’i tože: rewnašša l’in’ei, ymbär’i potri̮ava – l’eivät. Nu poka viel’ä emmä travinnun, emmä i travi nyt’t’en. Dojarkat ollah dovol’noit, podkormki̮a nyt’t’en emmä ana, ew mih varoin i andi̮a: on pellošša ruogi̮a... Jo kahekšan vuotta paimennan, en t’iijä, viel’ä viikkogo l’ienen, šurmah ši̮aten. Mie n’i mit’yt’t’ä t’iedohutta en t’iijä. En’n’en šanottih, što t’iet’t’ih, t’ied’äjät paimenet oldih: oldih aijat kuin šein’ät, n’in hyväi t’ied’iä ol’i, nyt’t’en vain pid’äw nad’eiččiečie omih šorkih: min vain hyppiät, žen i vašti̮at – kunne tahtow, šin’n’e i mänöw. T’iedohukšet?.. En mie vier’i t’äh. Ka en’n’en vahnat paimenet šanotah: pid’äw t’ied’iä hukista, štobi ei šöis’ žiivatti̮a. Jes’l’i ew hukki̮a, n’in ei šyö, vain l’ien’öw, n’in ottaw, jes’l’i mečäššä. Pellolla, kon’ešno, ei ota paimenen aigah... Šid’ä paimenet paistih, što meččä pid’äw žiivatti̮a. N’i mi ei pie! Jes’l’i on kyl’l’än’e žiivatta, n’iin iče tulow, šyöw kyl’l’äl’d’i i tulow. A šygyžyl’l’ä n’i mi ei obiid’i, n’in hiän meččäh i jiäw mi̮ata. Vain ei kergie, vain pimenöw, jiäw žiivatta meččäh, magi̮aw, a n’iin tulow kežäl’l’ä i keviäl’l’ä hyviin, n’i mit’yt’t’ä t’iedohutta ei pie. Paimen’issa on vain kežä pit’kä... Paimenella kežä proid’iw, kuin n’äl’gävuoži, ves’ma viikon t’an’iečow. Viigonat on ka: Papin progona – yks’i, toin’e on L’isogorki, kolmaš on Kononaho, Lomupolossat, Pit’inpäit... Ukot n’äin šanottih n’äid’ä polostoida. Talvella ri̮an?.. Dvoralla storožin, ymbär’i vuwvet kaivi̮ačen ti̮ahešša, važoida ker’iän da rabištel’en.

15 июня 2020 в 19:36 Нина Шибанова

  • создал(а) текст
  • создал(а) перевод текста
  • создал(а) текст: Mie šyn’n’yin Šuwrella Plоskoilla, L’ihoslavskoida raijoni̮a. Mie paimennan Šuwrešša Ploskoissa kymmenenneššä br’igi̮adašša... Paimennan, ajamma huomnekšella, nyt’t’en hot’t’en, vos’movo awgusta, pät’ časow huomnešta, illalla d’evät’ časow. Pellolla paimennamma s’eičas, sti̮adi̮a emmä lašše väl’l’äl’l’ä. Ruogi̮a poka on, l’ehmät l’ypšet’äh hyviin... Kežäl’l’ä mečäššä paimennamma, a nyt’t’en ka peldoloilla viid’imä, kun ew šiel’ä ruogi̮a, viigona on pien’i tože: rewnašša l’in’ei, ymbär’i potri̮ava – l’eivät. Nu poka viel’ä emmä travinnun, emmä i travi nyt’t’en. Dojarkat ollah dovol’noit, podkormki̮a nyt’t’en emmä ana, ew mih varoin i andi̮a: on pellošša ruogi̮a... Jo kahekšan vuotta paimennan, en t’iijä, viel’ä viikkogo l’ienen, šurmah ši̮aten. Mie n’i mit’yt’t’ä t’iedohutta en t’iijä. En’n’en šanottih, što t’iet’t’ih, t’ied’äjät paimenet oldih: oldih aijat kuin šein’ät, n’in hyväi t’ied’iä ol’i, nyt’t’en vain pid’äw nad’eiččiečie omih šorkih: min vain hyppiät, žen i vašti̮at – kunne tahtow, šin’n’e i mänöw. T’iedohukšet?.. En mie vier’i t’äh. Ka en’n’en vahnat paimenet šanotah: pid’äw t’ied’iä hukista, štobi ei šöis’ žiivatti̮a. Jes’l’i ew hukki̮a, n’in ei šyö, vain l’ien’öw, n’in ottaw, jes’l’i mečäššä. Pellolla, kon’ešno, ei ota paimenen aigah... Šid’ä paimenet paistih, što meččä pid’äw žiivatti̮a. N’i mi ei pie! Jes’l’i on kyl’l’än’e žiivatta, n’iin iče tulow, šyöw kyl’l’äl’d’i i tulow. A šygyžyl’l’ä n’i mi ei obiid’i, n’in hiän meččäh i jiäw mi̮ata. Vain ei kergie, vain pimenöw, jiäw žiivatta meččäh, magi̮aw, a n’iin tulow kežäl’l’ä i keviäl’l’ä hyviin, n’i mit’yt’t’ä t’iedohutta ei pie. Paimen’issa on vain kežä pit’kä... Paimenella kežä proid’iw, kuin n’äl’gävuoži, ves’ma viikon t’an’iečow. Viigonat on ka: Papin progona – yks’i, toin’e on L’isogorki, kolmaš on Kononaho, Lomupolossat, Pit’inpäit... Ukot n’äin šanottih n’äid’ä polostoida. Talvella ri̮an?.. Dvoralla storožin, ymbär’i vuwvet kaivi̮ačen ti̮ahešša, važoida ker’iän da rabištel’en.