ВепКар :: Тексты

Тексты

Вернуться к просмотру | Вернуться к списку

Kilpakosinta

История изменений

13 ноября 2022 в 16:33 Nataly Krizhanovsky

  • изменил(а) язык
    с вепсский
    на карельский: собственно карельское наречие

13 ноября 2022 в 16:02 Nataly Krizhanovsky

  • изменил(а) язык
    с карельский: собственно карельское наречие
    на вепсский

31 января 2022 в 22:38 Nataly Krizhanovsky

  • изменил(а) язык перевода
    с вепсский
    на русский

31 января 2022 в 22:26 Nataly Krizhanovsky

  • изменил(а) место записи
    с nothing
    на Софпорог, Лоухский р-н, Республика Карелия

31 января 2022 в 21:55 Nataly Krizhanovsky

  • изменил(а) текст перевода
    Анни-сестра, единственная дева, она бежала и поспешала, руками одежду подбирала, горстью подол свой собирала. 5 Пошла веник намочить, медный пояс выбирать. Бросила взгляд на северо-запад, повернула голову ниже солнца. Увидела корабль приближающийся, 10 парус подплывающий, лодку (на волнах)1 ныряющую. Подожду или не буду ждать? Это не старый ли Вяйнямёйни или бог Вяйнямёйни? 15 Или это народ (свита) Ёукахайни? Это народ (свита) Ёукахайни. «Куда вы, бедные, путь держите? Куда вы, бедные, путь держите?» «Отправились гусей добывать, 20 криволапых (букв.: кривоколенных) ловить». «Только не обманывайте (не лгите). Когда отец мой раньше, мой мудрый родитель отправлялся гусей добывать, 25 криволапых (букв.: кривоколенных) ловить, он ружья заряжал, тугие луки натягивал, тугие луки натягивал». Пришла к брату-кузнецу, 30 пришла к брату-кузнецу: «Скуй мне пять цепочек, трое серёжек, я вести тебе скажу, истинную правду (сообщу): 35 маленький корабль приближается, парус подходит, лодка (на волнах) ныряет. Подожду или не буду ждать? Это не старый ли Вяйнямёйни? 40 Был это народ Ёукахайни,| отправились в Пяйвёля на пир, в славную компанию на попойку». «Анни-сестра, единственная дева, истопи тайно баню, 45 маленькую избушку натопи поленьями тоненькими, маленькими щепками. Наноси воды прозрачной котелочком маленьким, 50 вместимостью в два пальца, объёмом с большой палец». «Послушай-ка, братец-кузнец, уже истоплена тайно баня, маленькая избушка нагрета. 55 Иди напарься вдоволь, обмойся добела. Там вода тёпленькая, мыльце пенящееся, на пальцах оседающее». 60 «Отправляюсь в Пяйвёля на пир, в славную компанию на попойку, в славную компанию на попойку. Ой, мать, меня выносившая, много мук испытавшая, 65 теперь (я) отправляюсь в Пяйвёля на пир, отниму деву Пяйвёля, отправлюсь в Пяйвёля на пир, отберу любовь у девушки». «Послушай-ка меня, сыночек, 70 послушай-ка меня, сыночек, не ходи (ты) в Пяйвёля на пир, там три смерти на пути». «Ой, мать, меня выносившая, много мук испытавшая, 75 (та) смерть – не (для) мужчины смерть, (та) смерть – не (для) мужчины смерть. Дай овец полную ношу, с курчавой шерстью (т.^ е.^ овец) – целую сумку. Этим избавлюсь от той смерти, 80 этим избавлюсь от той смерти». «Пойдёшь в Пяйвёля на пир, в славную компанию на попойку, поднесут пива кружкой, принесут ушатом, 85 черви по краям ползают, змеи поверху извиваются». «Ой, мать, меня выносившая, (та) смерть – не для мужчины смерть. Выну нож из ножен, 90 острое железо из чехла, острое железо из чехла, соринки – на землю, пищу – в рот, соринки – на землю, пищу – в рот». Молвит дева Пяйвёля: 95 «Не знаю, бедняжка, пойду ли за того, кто судном правит, или за того, кто парус поднимает, или пойду, горемыка, в сани к Коё. А пойду в сани к Коё». 100 Едёт старый Вяйнямёйни, едёт он, торопится, приехал на поляны Вяйнёля, на боры Калевалы, ударил коня он вицей, 105 подгоняет жемчужной плетью, камни визжали, пни кричали, медные горы дрожали.

31 января 2022 в 21:52 Nataly Krizhanovsky

  • изменил(а) текст
    Anni čikko, ainut neiti, hiänpä še juoksi, jotta joutu, käsin kiäri vuattijahe, koprin helmanša kokosi. 5 Läksipä vaššan kaštajiksi vaškivyön valiččijiksi. Luokši šilmäh luotehella, piäh kiänti alla päivän. Näkipä laivan laškijakše, 10 purjehen purehtijakše, venehen vajonnehekše. Vuottanenko vain en vuottane? Onko še vanha Väinämöini vain Väinämöisen jumala? 15 Onko joukot Juokahaisen? Nämä on joukot Joukahaisen. ”Kunne še, kurjaset, kuletta? Kunne še, kurjaset, kuletta?” ”Läksimä hanhijen hakuhe(e), 20 koukkupolvien pujeluhe.” ”Elkyähän vain valehelkua,| ei ennen miun tuattoni, vaka valta vanhempani, kuin läksi hanhien hakuhe 25 koukkupolvie(n) pujeluhe, pani pyššyt pyykkämähe, jalot joušet joukkamahe, jalot joušet joukkamahe.” Mänipä šeppo-veijon luokši, 30 mänipä šeppo-veijon luokši: ”Tavo miula viijet vitjat, kolmet korvirenkahaiset, mie šanon šiul(a) šanomat, vannomattomat valehet, 35 pienen laivan laškijakše, purjehen purehtijakše, venehen vajonnehekše. Vuottanenko vain en vuottane? Onko še vanha Väinämöini? 40 Olipa še joukot Joukahaisen. Mäntih Päivölän pitoihe, hyvän joukon juominkihe.” ”Anni čikko, ainut neiti, lämmitä šalova šauna, 45 pieni pirtti rivvuttele halkosilla hienosilla, pienillä pilašterilla. Kanna vettä läikyttele kattilalla pienosella 50 kahen šormen mäntävällä, peikalon mahuttavalla.” ”Kuulepa, šeppo veijoseni, nyt on lämmin šalova šauna, pieni pirtti rivvutettu. 55 Mäne kylve kylläsekši, pešeyhy valkijaisekši. Šiel’ on vettä lämpimäistä, šaippuvaist’ on šäihköväistä, muššan kyynän šeisovaista.” 60 ”Lähen Päivölän pitoihe, hyvän joukon juominkihe, hyvän joukon juominkihe. Voi, emoni kantajaini, varsin vaivan näkijäini, 65 nyt lähen Päivölän pitoihe, polen pois Päivölän neijon, lähen Päivölän pitoihe, polen pois neijon lemmen.” ”Kuulepa, miunni poijoseni, 70 kuulepa, miunni poijoseni, elä lähe Päivölän pitoihe, šiel’ on kolme šurmua matalla.” ”Voi, emoni kantajaini, varšin vaivan näkijäini, 75 ei ole šurma miehen šurma, ei ole šurma miehen šurma. Anna lammašta laukan täyvven, kiherävillua kiekon täyvven. Šillä piäšen šen šurmanehe, 80 šillä piäšen šen šurmanehe.” ”Mänet Päivölän pitoihe, hyvän joukon juominkihe, tuuvah tuopilla olutta, kannetah kakšikorvasella, 85 mavot laijoilla mateli, kiärmiet piällä kiäntelehti.” ”Hoi, emoni kantajani, ei ole šurma miehen šurma. Vejän veičen huotraštani, 90 tuiman rauvvan tupeštani, tuiman rauvvan tupeštani, ruhka muaha, ruoka šuuhu, ruhka muaha, ruoka šuuhu.” Šano(u) Päivölän neiti: 95 ”En tiijä, poloni poika, lähenkö laivan laškijalla vain purjehen purehtijalla, vain lähen, kor’a, Kojon rekehe. A lähen Kojon rekehe.” 100 Ajo vanha Väinämöini, hän ajo vašuttelevi, ajo Väinölän ahoilla, Kalevalan kankahilla, iski virkkua vičalla, 105 heitti helmiruoškasella, kivet kil’l’uu, kannot karjuu, vuoret vaškiset vapisi.

31 января 2022 в 21:51 Nataly Krizhanovsky

  • создал(а) перевод текста

31 января 2022 в 21:06 Nataly Krizhanovsky

  • создал(а) текст
  • создал(а) текст: Anni čikko, ainut neiti, hiänpä še juoksi, jotta joutu, käsin kiäri vuattijahe, koprin helmanša kokosi. 5 Läksipä vaššan kaštajiksi vaškivyön valiččijiksi. Luokši šilmäh luotehella, piäh kiänti alla päivän. Näkipä laivan laškijakše, 10 purjehen purehtijakše, venehen vajonnehekše. Vuottanenko vain en vuottane? Onko še vanha Väinämöini vain Väinämöisen jumala? 15 Onko joukot Juokahaisen? Nämä on joukot Joukahaisen. ”Kunne še, kurjaset, kuletta? Kunne še, kurjaset, kuletta?” ”Läksimä hanhijen hakuhe(e), 20 koukkupolvien pujeluhe.” ”Elkyähän vain valehelkua, ei ennen miun tuattoni, vaka valta vanhempani, kuin läksi hanhien hakuhe 25 koukkupolvie(n) pujeluhe, pani pyššyt pyykkämähe, jalot joušet joukkamahe, jalot joušet joukkamahe.” Mänipä šeppo-veijon luokši, 30 mänipä šeppo-veijon luokši: ”Tavo miula viijet vitjat, kolmet korvirenkahaiset, mie šanon šiul(a) šanomat, vannomattomat valehet, 35 pienen laivan laškijakše, purjehen purehtijakše, venehen vajonnehekše. Vuottanenko vain en vuottane? Onko še vanha Väinämöini? 40 Olipa še joukot Joukahaisen. Mäntih Päivölän pitoihe, hyvän joukon juominkihe.” ”Anni čikko, ainut neiti, lämmitä šalova šauna, 45 pieni pirtti rivvuttele halkosilla hienosilla, pienillä pilašterilla. Kanna vettä läikyttele kattilalla pienosella 50 kahen šormen mäntävällä, peikalon mahuttavalla.” ”Kuulepa, šeppo veijoseni, nyt on lämmin šalova šauna, pieni pirtti rivvutettu. 55 Mäne kylve kylläsekši, pešeyhy valkijaisekši. Šiel’ on vettä lämpimäistä, šaippuvaist’ on šäihköväistä, muššan kyynän šeisovaista.” 60 ”Lähen Päivölän pitoihe, hyvän joukon juominkihe, hyvän joukon juominkihe. Voi, emoni kantajaini, varsin vaivan näkijäini, 65 nyt lähen Päivölän pitoihe, polen pois Päivölän neijon, lähen Päivölän pitoihe, polen pois neijon lemmen.” ”Kuulepa, miunni poijoseni, 70 kuulepa, miunni poijoseni, elä lähe Päivölän pitoihe, šiel’ on kolme šurmua matalla.” ”Voi, emoni kantajaini, varšin vaivan näkijäini, 75 ei ole šurma miehen šurma, ei ole šurma miehen šurma. Anna lammašta laukan täyvven, kiherävillua kiekon täyvven. Šillä piäšen šen šurmanehe, 80 šillä piäšen šen šurmanehe.” ”Mänet Päivölän pitoihe, hyvän joukon juominkihe, tuuvah tuopilla olutta, kannetah kakšikorvasella, 85 mavot laijoilla mateli, kiärmiet piällä kiäntelehti.” ”Hoi, emoni kantajani, ei ole šurma miehen šurma. Vejän veičen huotraštani, 90 tuiman rauvvan tupeštani, tuiman rauvvan tupeštani, ruhka muaha, ruoka šuuhu, ruhka muaha, ruoka šuuhu.” Šano(u) Päivölän neiti: 95 ”En tiijä, poloni poika, lähenkö laivan laškijalla vain purjehen purehtijalla, vain lähen, kor’a, Kojon rekehe. A lähen Kojon rekehe.” 100 Ajo vanha Väinämöini, hän ajo vašuttelevi, ajo Väinölän ahoilla, Kalevalan kankahilla, iski virkkua vičalla, 105 heitti helmiruoškasella, kivet kil’l’uu, kannot karjuu, vuoret vaškiset vapisi.