Texts
                                            
        
            Return to list
            
                    | edit | delete | Create a new
         
            | history
            | Statistics            
            | ? Help            
        
        
        
            Jevgenia Sinickaja.
            Kadonu bošak
         
        
        
                
        
        
        
                
                
                
                
                
                
                
                 
            
Source:
 
        Kipinä. № 12, 2019, p. 6-7
        
                
        
               
        
        
    
        
                
        
            
            
            
                    Jevgenia Sinickaja
                
        Kadonu bošak
        
        
        Veps
                
New written Veps
                
      
             (tozistarin)
 
 Nece azj oli voinan aigan. Siloi küliš oliba kolhozad. Pidi äjan rata: kazvatada leibäd, erazvuiččid jur’kazvmusid, holduda kodiživatoiš. Holid oli äi. Kerdan möhäsügüzel ühtes küläs paimen toi lehmid da lambhid ehtal kodihe, a üht bošakod ei olend. Bošak-se oli hüvä, lihav, suriden sarvidenke. Mugomas näl’ghižes aigas nece oli mugoine sur’ kadotuz kolhozale. Paimen eci, ei üht kerdad ümbärzi omaluižen, no ei löudand. Rahvaz tuli abuhu. Eciba kaikjal: mecas, pöudoil. Kidastiba, kucuiba, ei olend nikus. Nimiččid jäl’gid ei nähtud. Muga kadoi-ki bošak. 
 Tuli tal’v, irdal pani lunt. Ukod ajoiba heinha nitule. Sigä kezal pandud kegod seižuiba. Zavodiba radnikad heinän kegospäi regehe panda, da vaiše kosketiba hangol, sigäpäi sarvikaz bošak kut hüppähtab. Ukod eskai ahkahtiba čududeldes:
 – Kacu-ške, kus om meiden kadonu bošak! Naku! 
 Kaiken aigan se eli-ki kegos. Söškanzi bošak heinäd i tegi ičeleze urun, miččes peitlihe viluspäi da mecživatoišpäi. Kaik külän eläjad ihastuiba, konz bošak löuzihe. Hätken völ čududelihe rahvaz, mitte udatikaz oli nece bošak.