Тексты
Вернуться к просмотру
| Вернуться к списку
Kaičuztahoiden da rahvahaližiden puištoiden päiv
История изменений
03 октября 2025 в 00:48
Ирина Сотникова
- изменил(а) текст перевода
День заповедников и национальных парков — официальный праздник, который отмечается в Российской Федерации по инициативе ряда экологических организаций. Эта дата отмечается в России ежегодно 11 января с 1997 года. Дата выбрана в связи с тем, что 29 декабря 1916 года (11 января по новому стилю) был подписан приказ о создании первого Баргузинского заповедника (Республика Бурятия). В Российской Федерации создание особо охраняемых природных территорий (ООПТ) является традиционной и эффективной формой природоохранной деятельности. Всероссийский день заповедников и национальных парков — сравнительно молодая дата в календаре экологов. Его стали отмечать начиная с 1997 года. Выбор экологов для проведения Дня заповедников и национальных парков пал на дату 11 января не случайно. 29 декабря 1916 года, а по новому стилю — 11 января 1917 года в Бурятии был создан первый в Российской империи государственный заповедник, получивший название Баргузинский заповедник (так как расположен на восточном склоне Баргузинского хребта). Осенью 1916 года в России принят первый правовой акт, регламентирующий порядок создания и функционирования заповедников «Об установлении правил об охотничьих заповедниках». Опубликован в издаваемом при Правительствующем Сенате «Собрании узаконений и распоряжений Правительства» № 304 от 30 октября 1916 года. 29 декабря 1916 года (11 января по новому стилю) в России создаётся первый в истории страны общегосударственный заповедник — Баргузинский, на берегу Байкала, продолжающий функционировать и сегодня. Создание заповедника произошло в период Первой мировой войны, что говорит о внимании Российского государства к сохранению заповедных территорий. Текст правительственного решения о создании первого заповедника выглядел следующим образом: «Министр земледелия, 29 декабря 1916 г., представил Правительствующему Сенату об установлении Баргузинского заповедника, в Забайкальской области, Баргузинского уезда, расположенного по северу-восточному побережью Байкала в нижеследующих границах…». В ближайшие годы, до 2020 года, будет ещё создано 11 заповедников. В Саратовской области — «Саратовский степной», на Урале — «Шайтан-Тау», в Сибири — «Белозерский», «Степной», «Васюганский», «Барабинский», в Забайкалье — «Джидинский», на Дальнем востоке — «Большое Токко», «Среднекурильский» и заповедник «Медвежьи острова» недалеко от побережья Чукотки. Кроме заповедников будет создано 10 национальных парков. В ближайшие 10 лет государство потратит на развитие заповедников десятки миллиардов рублей. В настоящее время в России существует около 12 тысяч ООПТ различных уровней и категорий, общая площадь которых составляет 203 млн га (в том числе сухопутная с внутренними водоёмами — 193 млн га или 11,3 % всей территории страны). При этом наиболее значимые для сохранения биологического и ландшафтного разнообразия природные комплексы и объекты представлены именно в масштабах системы ООПТ федерального значения, основу которой составляют 102 государственных природных заповедника, 42 национальных парка и 71 государственный природный заказник. Формирование этой уникальной системы ООПТ является одним из наиболее значимых природоохранных достижений России. Система ООПТ федерального значения получила интенсивное развитие с 1992 года: за это время в России было создано 28 новых заповедников, 25 национальных парков и 11 федеральных заказников. В целом за истекший период лет общая площадь территорий заповедников, национальных парков и федеральных заказников была увеличена почти на 80 %. В декабре 2011 г. Правительство Российской Федерации утвердило Концепцию развития особо охраняемых природных территорий федерального значения на период до 2020 г., подготовленную Минприроды России. Концепция рассматривает вопросы совершенствования законодательства и государственного управления, экономического, финансового и кадрового обеспечения ООПТ, организации охраны и защиты природных комплексов, сохранения культурного наследия, развития познавательного туризма, международного сотрудничества и расширения географической сети ООПТ. В частности, до 2020 г. предусмотрено года создание 11 новых заповедников, 20 национальных парков и 3 федеральных заказников. Так, в 2012 году на юго-западе Приморского края создан национальный парк «Земля леопарда», 2013 году — национальные парки «Берингия» (Чукотский автономный округ) и «Онежское Поморье» (Архангельская область). 2017 году в Ленинградской области создан государственный природный заповедник Восток Финского залива. Во всём мире аналогичный праздник — Международный день заповедников — отмечают 24 мая по инициативе Международного союза охраны природы. Именно в этот день в 1909 году в Европе был создан первый национальный парк.
03 октября 2025 в 00:47
Ирина Сотникова
- изменил(а) текст
Kaičuztahoiden da rahvahaližiden puištoiden päiv — oficialine praznik, mitte pidetas Venäman Federacijas erazvuiččiden ekologižiden organizacijoiden tomotusen mödhe. Nece päivmär praznuitas Venämal joga voden 11.vilukud vodelpäi 1997. Päivmär oli valitud ei muite, 29.tal'vkud vodel 1916 (11.vilukud udeks) oli allekirjutadud käsk ezmäižen Barguzinskijan kaičuztahon (Bur'atian Valdkund) tegemižen mödhe. Venäman Federacijas kaičuztahoiden sijoiden tegemine om tradicionaline i satusekaz azj londusenkaičusen rados. Kaičuztahoiden da rahvahaližiden puištoiden kaikenvenäman päiv ^ — pen' päivmär ekologoiden kalendariš. Se zavottihe praznuita vodespäi 1997. Ekologad valičiba necen päivän - 11.vilukud Kaičuztahoiden da rahvahaližiden puištoiden päivan praznuičendan täht ei muite. 29.tal'vkud vodel 1916, а udeks ^ — 11.vilukud vodel 1917 Bur'atian Valdkundas oli tehtud ezmäine Venämal valdkundaline kaičuztaho, mitte sai nimen Barguzinskii kaičuztaho (sikš ku se sijadase Barguzinskijan mägišton päivnouzman pautkel). Sügüzel vodel 1916 Venämal oli allekirjutadud käsk "Sändoiden tegendas mectuzkaičuztahoiš", mitte kontroliruib kaičuztahoiden tegemižen järgendust da radod. Om paindud "Valdmehišton käsköiden kogomuses Valdkundan Senatan ohjandusel" № 304 voden 1916 redukun 30.päiväspäi. 29.tal'vkud vodel 1916 (11.vilukud udeks) Venämal ezmäižen kerdan tehtas valdkundaline kaičuztaho ^ — Barguzinskii, Baikalаn randal, mitte radab nügüd'-ki. Kaičuztahon tegiba Ezmäižen mirun voinan aigan, mi sanub siš, miše Venäma andab suren znamoičendan kaičuztahoiden kaičendaha. Valdkundan pätusen tekst ezmäižen kaičuztahon tegemižes oli mugoine: "Man tegemižen ministr 29.tal'vkud vodel 1916 sanui Valdkundan Senatele Barguzinskijan kaičuztahon tegemižes Zabaikal'skijas agjas, Barguzinskijas ujezdas, mitte om Baikalan pohjoiž-päivnouzman randištodme mugoižiš röunhiš..." Läheližil vozil, vodehesai 2020, tehtas völ 11 kaičuztaho. Saratovan agjas - "Saratovskii stepnoi", Uralal ^ — "Šaitan-Tau", Sibiriš ^ — "Belozerskii", "Stepnoi", "Vas'uganskii", "Barabinskii", Zabaikaljes ^ — "Džidinskii", Edahaižes Päivnouzmas ^ — "Sur' Tokko", "Srednekuril'skii" i "Kondjiden sared"-kaičuztaho ei edahan Čukotkan randištospäi. Kaičuztahoiden ližaks tehtas 10 rahvahališt puištod. Läheližes kümnes vodes valdkund rajaškab kümnid milliardoid rubl'ad. Nügüd' Venämal om läz 12 tuhad hüvin kaitud londusentahod, miččil om erazvuiččid kategorijoid, niiden pind om 203 mln gа (sidä kesken man pind ühtes vezištoidenke ^ — 193 mln gа vai kaiken man pindan 11,3 %). Sikš tärktembil londusen kompleksoil da objektoil niiden kaičendan täht om hüvin kaitud londusentahoiden sisteman federaline znamoičend, niiden keskes om 102 valdkundališt kaičuztahod, 42 rahvahališt puištod i 71 valdkundaline londusentaho. Hüvin kaitud londusentahoiden sisteman tegemine om üks' tarbhaižembišpäi Venäman satusišpäi. Hüvin kaitud londusentahoiden sistem, miččel om federaline znamoičend, zavodi hüvin kehitoittas vodelpäi 1992: neciš aigas Venämal oli tehtud 28 ut kaičuztahod, 25 rahvahališt puištod i 11 federaline londusentaho. Kogonaz männudes aigas kaičuztahoiden, rahvahaližiden puištoiden i federaližiden londusentahoiden ühthine man pind om kazvanu läz 80 %-le. Tal'vkus vodel 2011 Venäman valdmehišt vahvištoiti hüvin kaitud londusentahoiden kehitoitusen planan vodehesai 2020, sen tegi Venäman londusenministerstv. Planaha mülüba küzundad, miččed koskeba zakonoidentegendan i valdkundanohjandusen kehitoitust, hüvin kaitud londusentahoiden ekonomižen, rahoitusen radnikkundan holištod, londusenkompleksoiden kaičendad da varjoičendad, kul'turjäl'gestusen kaičendad, turizman kehitoitust, rahvahidenkeskišt ühthižradod i hüvin kaitud londusentahoiden levenzoitandad. Vodehesai 2020 planas oli tehta 11 uz' kaičuztaho, 20 rahvahališt puištod i koume federališt londusentahod. Muga, vodel 2012 Primorskijan agjan suvi-päivlaskmas om tehtud rahvahaline puišt "Leopardan ma", vodel 2013 ^ — rahvahaližed puištod "Kaičii" (Čukotkan avtonomine ümbruzkund) i "Änižen Pomorje " (Arhangel'skan agj). Vodel 2017 Piterin agjas oli tehtud kaičuztaho Suomen lahten Päivnouzm. Kaikes mirus pojav praznik ^ — Rahvahidenkeskeine kaičuztahoiden päiv ^ — praznuitas 24.semendkud Rahvahidenkeskeižen londusenkaičendan ühtištusen tomotusen mödhe. Necil päiväl vodel 1909 Jevropas tehtihe ezmäine rahvahaline puišt.
03 октября 2025 в 00:46
Ирина Сотникова
- создал(а) текст
- создал(а) текст: Kaičuztahoiden da rahvahaližiden puištoiden päiv — oficialine praznik, mitte pidetas Venäman Federacijas erazvuiččiden ekologižiden organizacijoiden tomotusen mödhe. Nece päivmär praznuitas Venämal joga voden 11.vilukud vodelpäi 1997. Päivmär oli valitud ei muite, 29.tal'vkud vodel 1916 (11.vilukud udeks) oli allekirjutadud käsk ezmäižen Barguzinskijan kaičuztahon (Bur'atian Valdkund) tegemižen mödhe.
Venäman Federacijas kaičuztahoiden sijoiden tegemine om tradicionaline i satusekaz azj londusenkaičusen rados.
Kaičuztahoiden da rahvahaližiden puištoiden kaikenvenäman päiv ^ — pen' päivmär ekologoiden kalendariš. Se zavottihe praznuita vodespäi 1997. Ekologad valičiba necen päivän - 11.vilukud Kaičuztahoiden da rahvahaližiden puištoiden päivan praznuičendan täht ei muite. 29.tal'vkud vodel 1916, а udeks ^ — 11.vilukud vodel 1917 Bur'atian Valdkundas oli tehtud ezmäine Venämal valdkundaline kaičuztaho, mitte sai nimen Barguzinskii kaičuztaho (sikš ku se sijadase Barguzinskijan mägišton päivnouzman pautkel).
Sügüzel vodel 1916 Venämal oli allekirjutadud käsk "Sändoiden tegendas mectuzkaičuztahoiš", mitte kontroliruib kaičuztahoiden tegemižen järgendust da radod. Om paindud "Valdmehišton käsköiden kogomuses Valdkundan Senatan ohjandusel" № 304 voden 1916 redukun 30.päiväspäi.
29.tal'vkud vodel 1916 (11.vilukud udeks) Venämal ezmäižen kerdan tehtas valdkundaline kaičuztaho ^ — Barguzinskii, Baikalаn randal, mitte radab nügüd'-ki. Kaičuztahon tegiba Ezmäižen mirun voinan aigan, mi sanub siš, miše Venäma andab suren znamoičendan kaičuztahoiden kaičendaha.
Valdkundan pätusen tekst ezmäižen kaičuztahon tegemižes oli mugoine: "Man tegemižen ministr 29.tal'vkud vodel 1916 sanui Valdkundan Senatele Barguzinskijan kaičuztahon tegemižes Zabaikal'skijas agjas, Barguzinskijas ujezdas, mitte om Baikalan pohjoiž-päivnouzman randištodme mugoižiš röunhiš..."
Läheližil vozil, vodehesai 2020, tehtas völ 11 kaičuztaho. Saratovan agjas - "Saratovskii stepnoi", Uralal ^ — "Šaitan-Tau", Sibiriš ^ — "Belozerskii", "Stepnoi", "Vas'uganskii", "Barabinskii", Zabaikaljes ^ — "Džidinskii", Edahaižes Päivnouzmas ^ — "Sur' Tokko", "Srednekuril'skii" i "Kondjiden sared"-kaičuztaho ei edahan Čukotkan randištospäi. Kaičuztahoiden ližaks tehtas 10 rahvahališt puištod. Läheližes kümnes vodes valdkund rajaškab kümnid milliardoid rubl'ad.
Nügüd' Venämal om läz 12 tuhad hüvin kaitud londusentahod, miččil om erazvuiččid kategorijoid, niiden pind om 203 mln gа (sidä kesken man pind ühtes vezištoidenke ^ — 193 mln gа vai kaiken man pindan 11,3 %). Sikš tärktembil londusen kompleksoil da objektoil niiden kaičendan täht om hüvin kaitud londusentahoiden sisteman federaline znamoičend, niiden keskes om 102 valdkundališt kaičuztahod, 42 rahvahališt puištod i 71 valdkundaline londusentaho.
Hüvin kaitud londusentahoiden sisteman tegemine om üks' tarbhaižembišpäi Venäman satusišpäi.
Hüvin kaitud londusentahoiden sistem, miččel om federaline znamoičend, zavodi hüvin kehitoittas vodelpäi 1992: neciš aigas Venämal oli tehtud 28 ut kaičuztahod, 25 rahvahališt puištod i 11 federaline londusentaho. Kogonaz männudes aigas kaičuztahoiden, rahvahaližiden puištoiden i federaližiden londusentahoiden ühthine man pind om kazvanu läz 80 %-le.
Tal'vkus vodel 2011 Venäman valdmehišt vahvištoiti hüvin kaitud londusentahoiden kehitoitusen planan vodehesai 2020, sen tegi Venäman londusenministerstv. Planaha mülüba küzundad, miččed koskeba zakonoidentegendan i valdkundanohjandusen kehitoitust, hüvin kaitud londusentahoiden ekonomižen, rahoitusen radnikkundan holištod, londusenkompleksoiden kaičendad da varjoičendad, kul'turjäl'gestusen kaičendad, turizman kehitoitust, rahvahidenkeskišt ühthižradod i hüvin kaitud londusentahoiden levenzoitandad.
Vodehesai 2020 planas oli tehta 11 uz' kaičuztaho, 20 rahvahališt puištod i koume federališt londusentahod. Muga, vodel 2012 Primorskijan agjan suvi-päivlaskmas om tehtud rahvahaline puišt "Leopardan ma", vodel 2013 ^ — rahvahaližed puištod "Kaičii" (Čukotkan avtonomine ümbruzkund) i "Änižen Pomorje " (Arhangel'skan agj). Vodel 2017 Piterin agjas oli tehtud kaičuztaho Suomen lahten Päivnouzm.
Kaikes mirus pojav praznik ^ — Rahvahidenkeskeine kaičuztahoiden päiv ^ — praznuitas 24.semendkud Rahvahidenkeskeižen londusenkaičendan ühtištusen tomotusen mödhe. Necil päiväl vodel 1909 Jevropas tehtihe ezmäine rahvahaline puišt.
- создал(а) перевод текста