Тексты
                                            
        
            Вернуться к списку
            
                    | редактировать | удалить | Создать новый
         
            | История изменений
            | Статистика            
            | ? Помощь            
        
        
        
            
            Midä ruat? - Dialogat
         
        
        
                
        
        
        
                
                
                
                
                
                
                
                 
            
Источник:
 
        Novak Irina, Komissarova Irina, Miun harpaukšet karielan kieleh: tverinkarielan algukursa, 2019, с. 63-64
        
                
        
               
        
        
    
        
        
        
             
        
        
            
            
            
                    
                
        Midä ruat? - Dialogat
        
        
        карельский: собственно карельское наречие
                
Новописьменный тверской
                
      
             – Terveh, Natto! Läkki illalla kinoh! 
 – Terveh, Riigo! En voi. Mie kylmin... 
 – Oh-hoh. Midä šiula kivistäy? 
 – Piä kivistäy, ryvittäy, olen vaivašša... 
 – Puistaugo? 
 – Ei. Ka piäčakka tartu. 
 – Juo enämbi karbalovettä da tervehyt! 
 
 ***
 – Terveh, Paro! 
 – Terveh, Ilʼlʼa! 
 – Kunne šie kopitat? 
 – Bolʼniččah! 
 – Midä šiula kivistäy? 
 – Etgo iče niä? 
 – Nägöš on puhaldun. Ongo že hambahan kivušta? 
 – On. Pidäy leččie. 
 – A midä on šiun kiänke? 
 – Katkain proidijalla nedelillä. 
 – Oh-hoh! Kuin šie näin? Kivistäygo? 
 – Ei, jo parenou. 
 
 ***
 – Jyrgi, jalgeuvu, jo on huomneš. Šiula pidäy ruavolla männä. 
 – Oksʼo, mie en voi noušša. 
 – Ka mintän et? Kivistäygo šiula midäigi? 
 – Nenä ei hengitä, piäčakka tartu. Olen vaivašša, piädä šärgöy, kero kivistäy, käzilöidä da jalgoida lomiu. 
 – O-ho-ho, šiun očča on palava, olet žuarušša. 
 – Miula on jiänöš. 
 – Olet läzeydyn. Eglein täyven päivän oli niin vilu tuuli, a šie ildah šuat mečäššä kävelit. Ka šielä i kylmit. 
 – Anna miula telefona, mie zvonin ruavolla, šanon, što jiän tämpiän kodih parenomah. 
 – Ota! Miula tämpiän on joudupäivä, rubien šilma parendamah, miunke väliän tervehyt!