Texts
                                            
        
            Return to list
            
                    | edit | delete | Create a new
         
            | history
            | Statistics            
            | ? Help            
        
        
        
            
            En valehtele puolda šanua
         
        
        
                
        
        
        
                
                
                
                
                
                
                 
            
Informant(s):
 
        
         
            Naumova Anna Efimovna, 1892, Dubrovka (Dubrovka), Boksitogorsky District, Leningrad Oblast
                
    recording place: 
    Dubrovka (Dubrovka), Boksitogorsky District, Leningrad Oblast,    
year of recording: 
1969
recorded: Рягоев Владимир Дмитриевич
        
                
                 
            
Source:
 
        Образцы карельской речи. I. Говоры Республики Карелии, тихвинских и тверских карел, 1994, p. 207-208
audio archive of ILLH, KarRC RAS: №1275-1276
        
                
        
               
        
        
    
        
                
        
            
            
            
                    
                
        En valehtele puolda šanua
        
        
        Karelian Proper
                
Tikhvin
                
      
             - A peittigo meččä žiivattua? Jäigo meččää žiivatta? 
 
 Jiedii. Eе ol’i Pedri-d’ie- Novinkan, hot’ kävyy. Kyžymää, n’i en valehtele puolda šanua. A Glazovan Kol’a n’ ol’i pod-, paimee. Ka n’yt Pika l’ovašš oo. Jiedih, i n’edäl’ie kakši, a šidän miun naznua-. N’el’l’ä, Novinkašta kakši i, meidä kakši. Puudin annettii l’eibie. Pedri-d’ied’ö ka pr’itseduat’el’ ol’i. A miul annettii že nuori t’yt’t’ön’e. ”Oi An’n’-t’äd’i, yökšytät miun, yö-”. A mie že ku otrodu, n’i t’iijjän meččie že, raz mie proijin kannoista, hot’ šantaa mečč on. A mie tunnee. N’i mie šanon: ”Emmä yökšy, a vain kuundele mis’s’ä kellot”. Nu ka hiän. Män’immä män’immä Jolovikoin šoppee, järvyöt muozet ollaa. Kuundelemma, R’äbinäšuarella i rubei. Zvon’ittii. Mie non: ”Kuul’id i?” Hiän rubei kuundelemah. ”Ei zvon’i An’n’-t’äd’i”. Mie non: ”Ku-, e zvon’uu. Kundele vai”. Nu kah, i rubei rubei zvon’imaa. A šiel’dä rannašt aššutaa toožo kahee, eččijät. Šuarešta pää. A myö Jolovikoin šopešta. Nu ka mie, mie šanon: ”Iri, miul ei šua hypätä boiko, a šie kuin kuuluššat kellon, i kirru: ”Karavulu! Karavul! L’öövimmä l’ehmät”. A ku, i kirru: ”Mes’tah mes’tah”. Rubeimma kirgumaah. I hyö naverno kuuluššettii. I l’öövimmä ved. D’ev’(j)ät’ korof. Ol’i. N’i meil’ä ka puudin annettii eččijöil. N’i hiän: ”An’n’-t’äd’i šie yöks’ytät”. – ”Šie mää l’öövä l’ehmät, l’ehmä kod’ih i vyöh. Troppie myö”. Praada vet? 
 
 - Praada praada. 
 
 Da. N’i hiän šanoh: ”En uškon An’n’-t’äd’i”. Ka n’yy gos’t’ii tuloo piko-, riižoin Fed’aa, Fed’ua t’ijjät? 
 
 - T’ijjän t’ijjän. 
 
 Baks’itall el’ää n’yt tämä že, muččo kuollun а. A hää pojalla muččon ol’i, männyn, nuori t’yt’t’ön’e, a mie že vs’o taki jo, varmiembi. Mie sanon: ”Vai hyppie kelloo, karavul! Mes’t’ah! Da i ”Nu kah ajoimma, i puudin poluči-, i jiädih. Kakši n’edel’ie oldii. L’ehmät. Hyö naverno oldii vihmalla, vihmalda da vozvrat’t’iečettii tänne šuariloilla maguomaa. Kah. Juuva vet’t’ä že joolun n’imis’s’ä, vain to kromi järvil’öi.