Texts
                                            
        
            Return to list
            
                    | edit | delete | Create a new
         
            | history
            | Statistics            
            | ? Help            
        
        
        
            
            Užmanan taloloista
         
        
        
                
        
        
        
                
                
                
                
                
                
                 
            
Informant(s):
 
        
         
            Danilova Fekla Stepanovna, 1906, Poduzhemje (Užmana), Kemsky district, Republic of Karelia
         
            Stepanova Marija Jakovlevna, 1907, Poduzhemje (Užmana), Kemsky district, Republic of Karelia
                
    recording place: 
    Poduzhemje (Užmana), Kemsky district, Republic of Karelia,    
year of recording: 
1970
recorded: Федотова Виено Петровна
        
                
                 
            
Source:
 
        Образцы карельской речи. I. Говоры Республики Карелии, тихвинских и тверских карел, 1994, p. 139-140
audio archive of ILLH, KarRC RAS: №1396/8
        
                
        
               
        
        
    
        
                
        
            
            
            
                    
                
        Užmanan taloloista
        
        
        Karelian Proper
                
Poduzhemye
                
      
             N’el’l’äšatua vuotta pošt’i što kyl’ä šeizo. 
 
 A vot ei t’ijetä hyvyzesti, n’el’l’äšatuako ol’i, moušot ol’i en’ämmän d’o seizon, a n’iin on, meil’ä vain on... On kačottu, n’i vam pandu on n’el’l’äšatua vuotta, noo. 
 
 No ka eihän en’ämbyä voinne olla. 
 
 A mäne sie t’iijä. 
 
 Potomu što baabuškalla miun ol’i äijägo vuotta, kun šano, jotta viel’ä t’äštä alapiäštä zavod’i mon’ieš talo, ei äijyä ollun. 
 
 No ol’i n’iitä taloloita, kun ol’i viel’ä goralla kuuže... petäjät ka. 
 
 No vanhanaikuset talot šielä oltih? 
 
 Vanhanaiguzet. 
 
 Rannalla ihan. 
 
 Missä myö el’imä piäššä, Suavajan kot’ie kun strojittii, meil’ä šanottii n’i ku annettii mesta, s’iel’ä ol’i kuužikko. 
 
 Noo, kuužikot, pet’äjikkö. Noo. Petäjikkö. 
 
 Mimmoset oltih talot? 
 
 Meil’ä on t’ämä s’iel’dä tuotu. Hän’en, heijän kot’i on s’iel’dä. 
 
 Meil’än ollaa, talot oldii hyvät, meilä luajittii äijä ikkunua taloloissa. 
 
 Užmanalla luajittih. 
 
 Hyvie taloit olti, viižišeinäzie kakšikertaz’ie ol’i. Ikkunoita äijä ol’i miän taloloissa. Miän on, ei n’iin oldu, d’otta kun yks’i da kakši ikkuna meil’ä on. 
 
 Ol’i kakšikerraist’a kakši... taluo. 
 
 Ol’i, ol’i viiss’einäist’ä kakšikerraist’a, hyvyä meil’ä taluo ol’i, n’iin d’o ku iel’l’isillä, konža d’o myö emmä muissa ko... koneššo, män’e t’iijä, mit’t’yn’äzie, pikkaraizie ol’i. 
 
 N’e old’ii mökit. 
 
 Da i ol’i i s’illoin, ket oldii ne aa. 
 
 No yksi ol’i luajittu, nu se, komnatta yks’i da. 
 
 Sarajat ta l’iävät, ne oltihko yheššä vain ne oltih eris? 
 
 Kaikki. 
 
 Kaikki oldih yheššä. 
 
 Meil’ä er’iš eij ollum mitä. Meil’ oldih sarajat rajašša, vain oldii vot, n’ämä ambarit, leipäambar’it semmožet oldii.